Ekologický pestovateľ Ján Šlinský: Biopotraviny majú význam na tanieri

Ján Šlinský a AgroKruh
foto Richard Medal

Ing. Ján Šlinský sa ekologickému pestovaniu zeleniny venuje 17 rokov. Vyvinul a zrealizoval jedinečný systém pestovania zeleniny AgroKruh – bez chémie a bez driny. Životný sen vybudovania funkčnej rodinnej ekofarmy, ktorú uživí pestovanie biozeleniny pre cca 60 rodín, realizuje spolu so svojou manželkou a synom na krásne položenom, necelé 2ha veľkom pozemku v meandri Malého Dunaja pri obci Hrubý Šúr. Svoju produkciu sa snaží realizovať priamo a výlučne konečným spotrebiteľom.

Produkčnú plochu tvorí 15 kruhových parcel (130 árov) a dopĺňajú ju výseče medzi kruhmi (50 árov). Pôda je úrodná – ľahká, piesčitá a klimatické podmienky výborné – takže ideálne podmienky na pestovanie zeleniny. V blízkosti kruhových parciel je zavlažovacie jazierko, kruhový dom z dreva a fóliovník v tvare jurty. Nie náhodou je tu všetko pekne v kruhu :-). A vôbec je tu množstvo inšpirácie pre ľudí, ktorí majú radi prírodu a uprednostňujú ekologické projekty...
Bezpochyby najväčšou atrakciou je AgroKruh – poľnohospodársky robot, vynález pána Šlinského. „Ak budete mať záujem, s radosťou Vám ukážem technológiu AgroKruh, decká sa môžu na AgroKruhu povoziť ako na kolotoči a už nikam inam nebudú chcieť ísť na nákup zeleniny, len ku kolotočárovi“, pozýva p. Šlinský. Biopestovateľ tu hospodári od jesene 2007, kedy bol projekt AgroKruh, ako základ budúcej eko-usadlosti, podporený z environmentálneho grantu spoločnosti Toyota.

Pán Šlinský, akú zeleninku ste dopestovali, prípadne čo iné sa Vám urodilo tento rok? O aké produkty bol medzi spotrebiteľmi najväčší záujem? A aká je Vaša vízia do budúcna?

Medzi kruhovými parcelami rastú bylinky a kvety – foto Richard Medal

Sortiment pestovanej zeleniny bol tejto sezóny ešte redukovaný. Dopestovali sme špenát, pohánku, cícer, fazuľku na zeleno, fazuľu, paradajky, papriku, chilli papričky, melóny cukrové, melóny vodové, cukety, patizóny, tekvice „hellowinky“, zemiaky, kapustu letnú, z byliniek medovku, šalviu, bazalku, saturejku a estragón. Medzi niekoľkými kruhmi zeleniny boli - na veľkú radosť hlavne čmeliakov a motýľov - vysadené kvetiny: tegetes, nechtík, zinia a astry.

Špenát doplatil na vysoké teploty v apríli a tak sme ho mali ako zelené hnojenie. Ostatná zelenina bola predaná a konzervovaná. Záujem bol o všetko a prevyšoval ponuku.

A vízia do budúcna? Kruhové parcely, na ktorých rastie 52 druhov zeleniny, vystriedané trojuholníkovými záhonmi voňavých byliniek, pestrofarebných kvetín alebo aj divokých (slobodu demonštrujúcich „burín“), ktoré pohladia dušu ešte predtým, než z čerstvej, chutnej, zdraviu prospešnej a voňavej zeleniny budete mať „nebíčko v papuľke“. Na to, aby sa o tomto sne dalo hovoriť (a nie len kecať), musíme dotiahnuť do požadovanej podoby najskôr Hrubý Šúr. To je náš plán do budúcnosti.

Predstavte prosím myšlienku priameho spojenia medzi pestovateľom a spotrebiteľom... Ako môžeme vytvoriť model spolupráce výhodný pre obe strany? Akým spôsobom sa Vaša zelenina dostáva k spotrebiteľom?

AgroKruh – poľnohospodársky robot – foto Richard Medal

Model spolupráce je úplne jednoduchý - spotrebitelia a pestovateľ sa stanú partnermi. Presne a jasne si zadefinujú svoje požiadavky a k ním prislúchajúce povinnosti. Zdôrazňujem „presne a jasne“. Neurčité ezotericko-romantické predstavy, respektíve technokraticko- byrokratické príkazy, sú v súčasností výraznou prekážkou toho, aby sa ekologicky ohľaduplne pestovaná zelenina stala realitou na našich poliach i stoloch.

Naše skúsenosti zatiaľ ukazujú, že z troch overovaných spôsobov distribúcie: osobný odber na farme, priamy predaj na odbernom mieste a donáška do domu, je najúčinnejší priamy predaj na mieste odberu (v súčasnosti Bratislava a Trenčín), nasleduje osobný odber na farme a donáška do domu. Podrobnejšie vyhodnotenie urobíme v zimných mesiacoch.

Rezervy však ešte máme v oslovení potenciálnych záujemcov. Keďže sa nám v tomto roku podarilo zabezpečiť stabilné a dostatočne rýchle pripojenie na Internet, od budúcej sezóny to využijeme na lepšiu informovanosť záujemcov o vstup do systému AgroKruh.

Vaša produkcia putovala tento rok za spotrebiteľmi v papierových taškách s nápisom "Zelenina z Agrokruhu - viac než bio". Aké posolstvo vysielate týmto sloganom k spotrebiteľom?

Netradičný fóliovník v tvare jurty – foto Richard Medal

Na ostatnej verzii tašky je napísane: AgroKruh – zelenina viac než len BIO. Dôvodov je viac a za ten najpodstatnejší považujem skutočnosť, že značka BIO tak ako je dnes chápaná a prezentovaná na oficiálnej úrovni, stráca podľa môjho názoru živú silu. Druhý dôvod je, že BIO a EKO sú len skratky z pôvodného slova biologické, respektíve ekologické poľnohospodárstvo a tieto skratky sú legislatívne chránené a ich používanie je striktne viazané na splnenie hlavne byrokratických podmienok a na tie som po predchádzajúcich skúsenostiach s oficiálnou sférou nemal čas ani chuť. Rozumnejšie sa mi zdalo venovať čas, prácu a prostriedky na realizáciu významu celého slova BIOLOGICKÉ a EKOLOGICKÉ pestovanie a odbyt zeleniny.

Dnes, keď sa kruh ekologického a biologického vyváženia, technického realizovania, ekonomickej sebestačnosti a sociálnej akceptovateľnosti v AgroKruhu uzatvára, nemám problém doplniť ho aj o byrokratickú visačku.

Takže to zhrniem. Sloganom: “Zelenina z AgroKruhu viac než len BIO“ odkazujem a garantujem, že zelenina z AgroKruhu je BIO-logicky hodnotná a EKO-logicky pestovaná hlavne pre BIO-logicky a EKO-logicky cítiacich a mysliacich spotrebiteľov.

Pán Šlinský, ako riešite výživnosť pôdy, zaburinenie a ochranu rastlín? Čo sa Vám osvedčilo a čo môžete poradiť bio-logickým záhradkárom?

Pestovanie priesad na brehu zavlažovacieho jazierka – Richard Medal

V systéme AgroKruh je výživa rastlín realizovaná prostredníctvom zeleného hnojenia, hnojenia vermikompostom a prihnojovaním počas vegetácie tekutým výluhom z vermikompostu, žihľavy a jazerným sapropelom DARINA.

Zaburinenosť je regulovaná zásadne mechanicky. V prípade trvalých burín ako pýr plazivý, pcháč roľný a zlatobyľ kanadský, sme plochu najskôr rýľovacím strojom nakyprili, čo výrazne uľahčilo ručné vyťahovanie rastlín aj s koreňmi. Jednoročné buriny regulujeme bežne plečkovaním a pletím, avšak hlavne plečkovanie je vďaka automatickému režimu činnosti nosiča náradia jednoduché a pletie z lehátka menej namáhavé.

Ochrana rastlín je v prvom rade založená na podpore prirodzenej odolnosti rastlín (silnou, dobre vyvinutou a správne otuženou sadbou), osevným postupom a podporou maximálne možnej biodiverzity na ploche). Z priamych opatrení uplatňujeme mechanický zber (mandelinky), opakované mechanické striasanie v pravidelných časových intervaloch (skočky, mandelinky, vošky) a postrek z výluhov rastlín (vňať paradajok, cesnak) a prípravkom DARINA. Osvedčilo sa hlavne dodržiavanie osevného postupu, podpora biodiverzity na ploche a mechanický zber. To môžem vrelo odporučiť aj bio-logickým záhradkárom.

Tento rok ste sa zapojili do európskeho projektu francúzskej organizácie Urgenci, ktorá realizuje medzinárodný projekt na podporu komunitou podporovaného poľnohospodárstva. V prvej fáze prišli francúzski farmári na návštevu k vám (a niekoľkým ďalším farmárom na Slovensku) a neskôr ste im návštevu oplatili... Čo Vám dala účasť v tomto projekte?

V prvom rade vznikol dobrý vzťah medzi nami a francúzskymi partnermi. Sekundárne, vďaka francúzskej iniciatíve sa podarilo iniciovať vytvorenie spotrebiteľskej skupiny v Bratislave. Napokon, pri ostatnej návšteve vo Francúzsku sme konštatovali, že stretnutie východoslovenských, stredoslovenských a západoslovenských záujemcov o lokálnu podporu rozvoja poľnohospodárstva sa uskutočnilo vo Francúzsku, nakoľko doma na Slovensku sme boli od seba ďaleko :-).

Na vlastné oči som mohol vidieť , že smerovanie k priamej spolupráci pestovateľa so spotrebiteľmi je funkčná alternatíva voči anonymnému obchodovaniu. A tiež sa mi potvrdila skutočnosť, že spotrebiteľ je určujúcim prvkom iniciovania spolupráce s pestovateľom.

Ako funguje model CSA vo Francúzsku? Sú skúsenosti francúzskych farmárov prenosné?

Vznik odberateľských skupín je prioritne zameraný na podporu malých rodinných fariem s dôrazom na lokálnu produkciu i odbyt potravín. Lokálna produkcia a podpora malých rodinných fariem je prioritou. Aj keď všetci chovatelia a pestovatelia, ktorých sme navštívili, vo svojich pracovných postupoch uplatňujú princípy ekologicky ohľaduplného pestovania a vytvárania dobrej pohody v chovoch zvierat, neoháňajú sa nariadeniami EU ani papiermi s certifikátom BIO. Jednoducho to robia, lebo tak to chcú.

Francúzke skúsenosti sú všeobecne prenosné v tom zmysle, že lokálnu produkciu najlepšie vedia podporiť lokálni spotrebitelia.

Viete si predstaviť spoluprácu s menšou školičkou v regióne farmy? Že by ste pre konkrétnu školskú jedáleň, na základe predošlej dohody, dopestovali nejakú zeleninu alebo ovocie?

Teoreticky si spoluprácu so školskou jedálňou respektíve školou predstaviť viem, ale praktická stránka tejto spolupráce je už otázka konkrétnych požiadaviek a tie treba prediskutovať. Takže, ak by mala nejaká škola v okolí 30 km od Hrubého Šúra záujem o dodávku zeleniny z AgroKruhu, stačí ak sa mi ozvú na elektronickú adresu, ja im budem pravidelne posielať aktuálne ponuky, z ktorých keď si niečo vyberú, tak im to dodáme. Problémom je, že v čase najširšej ponuky majú školy veľké letné prázdniny.

Sú biopotraviny dôležitejšie na tanieri či vo výučbe detí? V čom - Vy osobne - vidíte najväčší zmysel projektu BIO do škôl?

Budem veľmi zjednodušovať, nakoľko táto jednoducho položená otázka nemá jednoduchú odpoveď.

Podľa môjho najhlbšieho presvedčenia, biopotraviny a v našom konkrétnom prípade - biologicky hodnotná a ekologicky vypestovaná zelenina - majú význam jedine na tanieri. Keď budú na tanieri, tak sa ľahšie o nich bude dať hovoriť a začne to žiť.

Projekt BIO do škôl môžem hodnotiť ako pozitívnu iniciatívu a v rámci možností, o ktorých som už hovoril, rád prakticky prispejem k jeho naplneniu.

Pán Šlinský, u Vás sme tento rok jedli najlepšie melóny a papriky na svete. Aj do budúcna prajeme veľa pestovateľských úspechov a vďačných odberateľov :-). A veľmi pekne ďakujeme za rozhovor!